Princípy homeopatie

Princípy homeopatie

Lekárska obec sa nezhoduje v názore na užitočnosť a účinky homeopatie, no napriek tomu nie je homeopatia ako taká vylúčená z medicíny. Jej miesto sa v celkovej sfére vedeckej a inštitucionálnej medicíny líši v závislosti od konkrétnej krajiny a jej socioekonomických možností.

Tak napríklad, v západnej Európe si homeopatia zachováva svoju popularitu, zatiaľčo v Spojených Štátoch jej prislúcha len okrajové miesto. V “krajinách tretieho sveta” je homeopatia preferovaným spôsobom liečby a častokrát je podporovaná aj Svetovou zdravotníckou organizáciou, pretože náklady na ňu sú v porovnaní s klasickou modernou medicínou podstatne nižšie. Je však potrebné rozlišovať medzi lekárom – homeopatom a homeopatom bez lekárskeho vzdelania. Odporúča sa dôverovať homeopatom s lekárskym vzdelaním, ktorí sú znalí celkovej fyziológie, etiológie a metód diagnostiky.

Vo všeobecnosti je možné povedať, že homeopatia je oblasťou alternatívnej medicíny. Jej vznik sa datuje na koniec 18. storočia, konkrétne do roku 1796 a spája sa s menom nemeckého lekára Friedricha Samuela Hahnemanna. Ten formuloval jej základné princípy a zákony.

Zákon podobnosti

Prvým a hlavným princípom homeopatie znie: “similia similibus curentur”, voľný slovenský preklad by mohol znieť: “podobné (neduhy) majú byť liečené podobným”. V preklade do zrozumiteľnejšieho jazyka to znamená, že látka (substancia), ktorá zapríčiní určité symptómy u zdravého človeka, má slúžiť ako liečivo u pacienta s podobnými symptómami bez ohľadu na príčiny týchto symptómov. Tento princíp je známy aj pod označením “zákon podobnosti”.  Tento zákon je možné pripísať už Hippokratovi žijúcemu v 5. storočí pred našim letopočtom. Neskôr sa v dejinách medicíny znovuobjavil v spisoch a hypotézach Paracelsových.

“Minimálna dávka”

Druhým princípom, ktorý bezprostredne nadväzuje na predchádzajúci, je princíp riedenia a užívania účinnej látky. Homeopatia predpokladá, že spomínaná účinná látka k tomu, aby mohla slúžiť ako účinné liečivo potrebuje byť riedená, spracovaná prostredníctvom pridania vody, destilovanej vody alebo alkoholu.

Zvláštnosťou homeopatie a homeopatík je, že to, čo by vedecká farmakológia nazvala účinnou látkou alebo aj jedom, je  tu riedené, aby sa koncentrácia konkrétnej látky čo najviac znížila. Aby toho nebolo málo, homeopatia predpokladá, že čím viac je konkrétna látka rozriedená, tým väčšia je jej účinná sila. Oponenti a kritici sa preto odvracajú od metód homeopatie, pretože ako sa zdá, tento jej princíp ide proti všetkým zákonitostiam modernej vedeckej chémie.

Holizmus 

Slovo holizmus označuje zameranie homeopatie, tá sa usiluje vnímať nielen  fyzickú stránku pacienta, ale človeka ako celok. To znamená, celok zložený z fyzického tela, mysle a duše, pričom medzi týmito jednotlivými zložkami neexistujú jednoznačne rozlíšiteľné hranice.

Jedna zložka koexistuje, interaguje spolu s ostatnými a spolu vytvárajú funkčný celok. Alebo aj menej funkčný celok, ktorý potrebuje opätovne znovu nadobudnúť stratenú rovnováhu. S týmto celostným prístupom homeopatie súvisí aj jej ambícia pristupovať individuálne ku každému pacientovi, na základe celkového obrazu o jeho telesnom, emocionálnom a duševnom stave.  Homeopatická liečba sa usiluje byť šitá na mieru každého pacienta.

Pavol

Záujem a starosť o seba a o iných ma naučili hľadieť na zdravie inak - s úctou a primeranou vážnosťou. V prírodnej medicíne (hlavne v bylinkárstve - štúdiu a použití liečivých rastlín) som našiel múdrosť, s akou sa dá hľadieť na prírodu a bohatstvo jej darov.
Pavol

Najnovšie články od Pavol (zobraziť všetky)

Written by Pavol View all posts by this author →

Záujem a starosť o seba a o iných ma naučili hľadieť na zdravie inak - s úctou a primeranou vážnosťou. V prírodnej medicíne (hlavne v bylinkárstve - štúdiu a použití liečivých rastlín) som našiel múdrosť, s akou sa dá hľadieť na prírodu a bohatstvo jej darov.