MIND diéta – cesta k mentálnej kondícií v pokročilejšom veku
MIND diéta je skratkou anglického názvu Mediterrean – DASH Intervention for Neurodegenerative delay. Táto diéta je skĺbením dvoch svetoznámych zdraviu prospešných typov výživy, Stredomorskej diéty a tzv. DASH diéty, za účelom spomalenia, resp. oddialenia nástupu neurodegeneratívnych procesov.
Autorkou konceptu MIND diéty je výživová špecialistka, resp. nutričná epidemiologička Martha Clare Morris z Rush University Medical Center. Podstatnou pre vznik a popularizáciu tejto diéty sa stala štúdia vytvorená pod jej vedením, ktorá bola publikovaná vo februári 2015. Cieľom štúdie bol výskum vplyvu známych diétnych modelov na úpadok kognitívnych schopnosti v procese starnutia.
Kľúčovým bodom bolo zistiť, či sú tieto dva nutričné systémy, modely stravovania, schopné preventívne pôsobiť, spomaľovať alebo odďaľovať nástup rozpadu mozgových funkcií v podobe rôznych demencií, najmä jednej z jej najznámejších a najhorších foriem, t.j. Alzheimerovej choroby.
Výsledky publikované v tejto štúdií podnietili k ďalšiemu výskumu mnohých iných vedcov a zároveň svojou presvedčivosťou a evidenciou možných korelácií typov stravovania a mentálneho zdravia, uviedli novovytvorenú MIND diétu na scénu výživového poradenstva. Odvtedy sa MIND diéta pravidelne radí na popredné miesta v rebríčkoch najodporúčanejších vyživových modelov.
Štúdia ukázala, že v prípade pacientov, ktorí prísne dodržiavali zásady MIND diéty kleslo riziko vzniku Alzheimerovej choroby o 53 percent. U tých, ktorých diéta bola miernejšia, nie tak striktne obmedzená zásadami, bol pokles rizika takmer 35 percent.
Stredomorská diéta, rovnako ako aj DASH diéta, majú vo svojich pravidlách na prvom mieste konzumáciu množstva zeleniny a ovocia, orechov, nahradenie nasýtených tukov zdravším olivovým olejom, obmedzenie konzumácie mliečnych výrobkov, červeného mäsa a v prípade druhej spomínanej značné obmedzenie príjmu sodíka, teda predovšetkým soli.
Desať ku piatim
Zosúladením princípov oboch diét vzniklo základné pravidlo, ktoré odporúča konzumáciu 10 druhov potravín a vyhýbanie sa, resp. obmedzený príjem iných 5 druhov.
Hlavný obsah jedálnička pri MIND diéte je zložený z 10 základných potravín:
- Zelená listová zelenina – každodenná konzumácia.
- Všetky ďalšie druhy zeleniny – odporúča sa zahrnúť do denného jedálnička.
- Bobuľovité plody, ovocie (čučoriedky, brusnice, maliny,…) – špecifikum MIND diéty je práve dôraz na pravidelný výdatný príjem tohto ovocia, predovšetkým čučoriedok, jahôd, malín.
- Orechy – hrsť orechov denne.
- Fazuľa – pri MIND diéte by mala byť táto strukovina konzumovaná minimálne obdeň.
- Celozrnné potraviny – každodenný príjem.
- Ryby – minimálne trikrát do týždňa.
- Hydina – aspoň dvakrát v týždni.
- Olivový olej – základná ingrediencie na prípravu všetkých druhov jedál.
- Víno – maximálne jeden pohárik denne.
5 nevhodných potravín, ktorých konzumácií je potrebné sa vyhnúť, prípadne ju obmedziť:
- vyprážené jedlá a tzv. fast food,
- červené mäso (bravčové, hovädzie, jahňacie),
- syry,
- maslo, margarín,
- sladkosti.
Zhrnutie
MIND diéta je postavená na strave rastlinného pôvodu, odporúča zníženie príjmu potravín živočíšneho pôvodu, či už červeného mäsa alebo mliečnych výrobkov. Špecifikom je dôraz na príjem bobuľového ovocia a zelenej listovej zeleniny.
Strata mozgových funkcií v podobe demencie a hlavne Alzheimerovej choroby prináša ťažkosti v takmer každej sfére života. Nástup patologického zabúdania, výpadky pamäti, neschopnosť orientácie v čase, to všetko prináša postupný rozpad psychosociálneho života a dezintegráciu osobnosti. Úsilie o prevenciu týchto porúch je preto jedným z hlavných záujmov svetových vedcov.
Možnosť výživou ovplyvniť a redukovať stratu kognitívnych funkcii v neskoršom veku, je tak viac ako vítanou informáciou, ktorá vie skvalitniť život i jeho budúce vyhliadky. Preto je vhodné zvážiť, do akej miery sme schopní urobiť ústupky a zmeny v našom spôsobe stravovania.
Zaujímavosťou na MIND diéte je, že už len mierne dodržiavanie a osvojenie jej základných pravidiel vedie k zníženiu rizika výskytu demencie o viac ako 30 percent. Striktné dbanie o stravovanie podľa tohto modelu má ešte vyššiu, viac ako 50-percentnú účinnosť pri redukcii rizika.
Zatiaľ nie je známe, nakoľko je Alzheimerova choroba zapríčinená genetickými faktormi a do akej miery sa na jej vzniku podieľajú podoby životného štýlu. No i napriek tomu je nespochybniteľným faktom, že mierne korekcie v stravovaní a životnom štýle sú tým najmenej bolestivým príspevkom, ktorým už dnes môžeme formovať vlastnú budúcnosť tak, aby bola pokiaľ možno bez patologických prejavov sprevádzajúcich starnutie.
Pavol
Najnovšie články od Pavol (zobraziť všetky)
- Zdravotné riziká zimného obdobia alebo ako sa hrozbám zimy vyhnúť - 29. januára 2022
- Artróza – ako jej nepodľahnúť! Pár krokov k jej prevencií - 4. januára 2022
- 6 bylinných výťažkov na bolesť chrbta - 28. decembra 2021
