Kognitívno-behaviorálna terapia a jej využitie

Kognitívno-behaviorálna terapia a jej využitie

Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) je psychologickým hitom posledných desaťročí. Za ten čas bola niekoľkokrát modifikovaná a to vzhľadom na konkrétne potreby terapie rozdielnych psychických ťažkosti. Rozsah závažných a menej závažných psychických chorôb, pri liečení ktorých sa táto terapia využíva, je nesmierne rozsiahly. Jej účinnosť však nie je vždy rovnaká. Veľa závisí od skúsenosti a zručnosti terapeuta, no rovnako aj od hĺbky psychických problémov. 

Kognitívno-behaviorálna terapia je spôsobom liečby istých druhov patologického správania a myslenia. Ukazuje pacientovi, klientovi, že úspech a “vyliečenie” môže dosiahnut prácou na sebe, prácou na zmene svojho myslenia a z neho vyplývajúceho konania. 

Na trhu sa človek môže stretnúť s nepreberným množstvom literatúry určenej pacientom, terapeutom, odborníkom z oblastí psychiatrie, ale aj laickej verejnosti. K produktom kognitívno-behaviorálnej terapie však nepatria výhradne knihy, k dispozícii sú rovnako internetové stránky, interaktívne CD či aplikácie, ktoré sú navrhnuté a nastavené tak, aby dokázali identifikovať problém a interaktívne reagovať na pacientom zadané informácie. 

Vznik a zakladatelia kognitívno-behaviorálnej terapie

Vznik kognitívno-behaviorálnej terapie sa datuje do 60. rokov minulého storočia. Psychiatri Aaron T. Beck a Albert Ellis nezávisle na sebe vytvorili teoretické koncepty, ktoré sa stali základom tejto terapie. Centrálna myšlienka teórie však nie je v dejinách myslenia nová, avšak jej použitie v oblasti terapie v čase nadvlády psychoanalytického prístupu Freudovho typu, bolo odvažným krokom, alternatívnym riešením a v rámci dejinného kontextu novinkou. 

Myšlienkové základy KBT

Korene KBT v gréckej filozofii

Pri hľadaní koreňov tejto terapie vo filozofii a filozofickom myslení sa najčastejšie spomína grécky stoicky filozof Epiktétos. Tým podstatným z jeho učenia je myšlienka, že  rozhodujúcim pre morálnu a duševnú rovnováhu, nie sú životné skutočnosti a udalosti, ktoré sa nám v živote dejú, ale náš postoj k nim. V prípade stoikov aj Epiktéta sa za týmto presvedčením skrýva širšie metafyzické chápanie rozumnosti bytia a nutnosti prijatia jeho chodu. To je však pre moderných vedcov irelevantné, nezaujímavé a neprijateľné. 

Pri hľadaní myšlienkových koreňov tejto terapie však možno ísť ďalej do minulosti. Sám Aaron T. Beck nazýva jednu z podôb terapie sokratovským rozhovorom. Pre túto rozporuplnú postavu gréckej filozofie, ktorá je nám známa predovšetkým z Platónových dialógov, je charakteristický istý spôsob vedenia rozhovoru, ktorý, ako sa ukáže neskôr, má mnoho spoločného s tým, čo si kladie pri svojej práci za úlohu zástanca kognitívno-behaviorálnej terapie. Konkrétne ide o to vhodným kladením otázok rozhýbať naše nekriticky prijímané myšlienkové východiska, otriasť našimi presvedčeniami a ukázať, že napriek tomu, že sú automatickou odpoveďou na mnohé naše životné otázky, v skutočnosti stoja na hlinených nohách

Sokratovým cieľom nebolo ponúknuť konkrétny recept na šťastie a súbor praktických znalostí, ktoré by sme od neho mali prijať. Dialóg má otvorený koniec, jeho výsledkom je pohnúť človeka k samostatnému mysleniu. Sokrates sám nazval tento spôsob vedenia rozhovoru maieutikou, teda umením pôrodnej babice, umením, ktoré pomáha pri zrode nových myšlienok, nových spôsobov názoru na skutočnosť a je podnetom k tomu, aby sme opustili zabehané, mylné, automatické spôsoby či vzorce myslenia. Toto je aj hlavnou myšlienkou kognitívno-behaviorálnej terapie.

Moderná kognitívno-behaviorálna terapia

Špecifiká KBT možno pochopiť pomocou jej porovnania s inými psychologickými či psychiatrickými postupmi používanými pri liečbe psychických chorôb. Ak sa pozrieme na jej vzťah k psychoanalytickej teórií, môžeme si všimnúť hneď niekoľko základných rozdielov. Psychoanalýza sa orientuje hlavne na minulosť, predpokladá, že isté traumy z detstva, nutnosť “potláčať” isté libidálne vášne a pudy, vedú v dospelosti ku vzniku rôznych neuróz alebo dokonca psychóz. Niektorí komentátori upozornili, že tento spôsob chápania psychických ťažkosti sa podobá na hydraulicky model, kde “potlačenie” vášni, pudov, želaní, nevyhnutne vedie k jeho “vytlačeniu”, teda k budúcemu vyhroteniu v podobe patologického správania, resp. neurózy. Preto psychoanalýza považuje za spôsob riešenia psychických ťažkosti nutnosť prostredníctvom rozhovoru odstrániť pôvodný problém z minulosti,.

Narozdiel od psychoanalýzy nie je pre úspech a zahájenie kognitívno-behaviorálnej terapie nutné poznať iniciačný problém, ktorý naštartoval súčasné psychické problémy. Terapeut sa namiesto toho usiluje pri prvom, prvých sedeniach s pacientom odhaliť schému, schémy jeho myslenia. Automatické myšlienky, s ktorými pacient vedome i nevedome pracuje a ktoré sú v kritických situáciách základom jeho emocionálneho prežívania, fyziologických prejavov a skúsenosti. To znamená, že dôraz sa kladie na súčasnosť. Druhým predpokladom je, že je to práve kognícia v podobe myšlienky, zovšeobecnenej skúsenosti, ktorá vedie pacienta k “chybným”, alebo odbornejšie “dysfunkčným” (Beck), iracionálnym (Ellis) spôsobom správania a prežívania. 

Naozaj je to také jednoduché, stačí zmeniť myslenie, naše myšlienky a je po ťažkostiach?! Nie, nie. Proces zmeny raz zavedených myšlienkových automatizmov vôbec nie je jednoduchý, človeka nie je možné len tak resetovať. Optimistickým pre mnohých priaznivcov KBT je fakt, že je to myslenie, resp. myšlienky, ktorých korekciou je možné dosiahnuť úspech. Podstatné je vytýčiť si rad správnych, systematicky postupných krokov, sledovať objektívne merateľné zmeny správania pacienta. 

Psychiatria založená na biologickom modely človeka naopak predpokladá, že myšlienky v prípade tých závažnejších psychických chorôb, ako sú bipolárna porucha, schizofrénia, depresie a úzkostné poruchy, sú prinajmenšom čiastočne dané dysfunkciou, poruchou nejakej dôležitej časti mozgu, najčastejšie prefrontálnej oblasti, alebo sú výsledkom chemickej nerovnováhy neurotransmitterov, prenášačov nervového signálu, najčastejšie serotonínu, ktorý sa spája so vznikom depresii. Riešením je preto najčastejšie medikamentózna, farmakologická liečba, ktorá častokrát so sebou prináša rôzne, nepríjemné vedľajšie účinky. 

Za posledné desaťročia boli zástancami KBT vykonané rôzne výskumy, ktoré dokazovali jej účinnosť pri liečbe rôznych psychických ťažkostí a ochorení. Ukázalo sa, že v mnohých prípadoch psychických ťažkostí je KBT rovnako efektívna ako medikamentózna liečba.

Modely patologickej interpretácie skutočnosti

Cieľom kognitívno-behaviorálnej terapie je naučiť pacienta, že napriek tomu, že nemôže kontrolovať všetky aspekty skutočnosti, je v jeho moci prevziať kontrolu nad tým, ako interpretuje a mentálne zaobchádza s javmi a vecami vo svojom okolí. Chybných typov interpretácie určite môže byť veľké množstvo. Ako príklad a na zjednodušenie môžeme uviesť dva typické myšlienkové vzorce, ide o nadhodnotenie pravdepodobnosti (probability overestimation) a katastrofizovanie (catastrofizing). V oboch prípadoch ide o kognitívny omyl, chybný myšlienkový vzorec. 

V prvom prípade človek verí, že nepravdepodobná udalosť nastane v blízkom čase. Ľudia trpiaci panickou poruchou alebo úzkosťami môžu predpokladať, že pociťované búšenie srdca je prejavom prichádzajúceho infarktu. Žena so všeobecnou úzkostnou poruchou si môže manželovo meškanie z práce interpretovať, že nevyhnutne došlo k nešťastnej autonehode. Napriek tomu, že tieto javy nemožno vylúčiť, ich pravdepodobnosť je však veľmi nízka. No v prípade spomínaných porúch sú zvyčajne prvým spôsobom výkladu. 

Katastrofizovanie – slovensky, “ robiť z komára somára.” Pri tejto kognitívnej chybe si človek často interpretuje výsledok nejakej činnosti alebo skutku nadmieru nešťastne. Príkladom môže byť mladík trpiaci socialnou uzkostnou poruchou, ktorý si odmietnutie stretnutia jednou ženou, zovšeobecňuje tak, že už nikdy nenájde takú, ktorá by bola ochotná či mala záujem sa stretnutia s ním zúčastniť. 

Tieto myšlienkové vzorce sú klasickými príkladmi automatizovaného myslenia a schém, ktoré riadia emócie, správanie a napokon aj fyzické zdravie, či prejavy človeka trpiaceho psychickými ťažkosťami. Pod terapeutovým vedením je možné niektoré zabehané schémy korigovať alebo eliminovať. Vyžaduje si to však veľa sebazaprenia, cviku a ťažkej práce na sebe. 

Praktické otázky KBT

Kognitívno-behaviorálna terapia patrí v súčasnosti k tým najpoužívanejším. Bolo vytvorených niekoľko jej alternatívnych podôb, teda takých terapií, ktoré vychádzajú z jej ideových základov a vedeckých poznatkov. Jej modifikované podoby sa používajú pri rôznych typoch duševných ochorení. Najčastejšie sa používa pri liečbe týchto porúch:

  • Fóbie
  • Úzkostné poruchy
  • Depresie
  • Obsedantno-kompulzívny syndróm (OCD)
  • Závislosti
  • Panická porucha
  • Posttraumatická stresová porucha (PSTS)
  • Poruchy príjmu potravy
  • Chronické bolesti
  • Chronický únavový syndróm
  • Problémy so spánkom (insomnia,…)

Svoju popularitu si kognitívno-behaviorálna terapia získala svojou účinnosťou pri riešení praktických problémov, ktoré pacientovi bránia opustiť spôsoby správania, ktoré mu robia život ťažším, resp. komplikovanejším. Platí o nej, že je problémovo orientovaná. K ďalším všeobecným charakteristikám, ktoré v krátkosti opisujú jej ciele, prax  a zameranie možno zaradiť: 

  • Je časovo obmedzená. (Obvykle sa počet terapeutických stretnutí pohybuje medzi 5-20)
  • Vzťah medzi terapeutom a pacientom je vzťahom vzájomnej spolupráce.
  • Zameriava sa na jasne ohraničené problémy, resp. konkrétne patologické prejavy správania.
  • Problémy, ktoré sa riešia, sú aktuálne prítomne v živote pacienta.
  • Je štrukturovaná, obsahuje konkrétne kroky, počnúc identifikovaním sporných myšlienkových návykov k ich postupnému eliminovaniu, resp. zmierneniu.
  • Jej cieľom je dosiahnutie konkrétnych zmien v živote pacienta. 
  • Konečným cieľom je dosiahnutie samostatnosti pacienta pri konfrontácií s riešeným problémom. 

Kognitívno-behaviorálna terapia môže u človeka vyvolávať rozporuplné pocity. Nie je jednoduché priznať, že za patologickým správaním sa skrývajú myšlienkové vzorce a zvyky a nie iná genetická či biologická porucha, ktorá by ho determinovala. Biologické chápanie poruchy môže byť pre niekoho lákavé preto, lebo ho zbavuje zodpovednosti za prejavy a dôsledky jeho správania. Kognitívno-behaviorálna terapia je vybudovaná na teórií, ktorá zdôrazňuje možnosť zmeny naučených vzorcov kognície a správania. Neodmieta úlohu biológie, resp. genetických predispozícií pri vzniku psychickej poruchy, ale poukazuje na ich podmienečný charakter. Inými slovami genetické predispozície nejakej poruchy ešte neznamenajú, že sa táto porucha skutočne rozvinie.

Kognitívno-behaviorálna terapia v istom zmysle vracia človeku pocit slobody, vytrháva ho z područia determinizmu a ukazuje, že tréningom, meditáciou, prácou na sebe, je stále možné urobiť zo svojho krátkodobého pozemského pobytu zmysluplný život, život hodný žitia.

Pavol

Záujem a starosť o seba a o iných ma naučili hľadieť na zdravie inak - s úctou a primeranou vážnosťou. V prírodnej medicíne (hlavne v bylinkárstve - štúdiu a použití liečivých rastlín) som našiel múdrosť, s akou sa dá hľadieť na prírodu a bohatstvo jej darov.
Pavol

Najnovšie články od Pavol (zobraziť všetky)

Written by Pavol View all posts by this author →

Záujem a starosť o seba a o iných ma naučili hľadieť na zdravie inak - s úctou a primeranou vážnosťou. V prírodnej medicíne (hlavne v bylinkárstve - štúdiu a použití liečivých rastlín) som našiel múdrosť, s akou sa dá hľadieť na prírodu a bohatstvo jej darov.